Dráma ma už nebaví
samá úzkosť, obavy ...
S čím smiem rátať a s čím nie,
rady, slzy, lúčenie.
Možno mám fakt taká byť,
červeň v lícach dlaňou kryť,
túžiť, čakať vzdialené,
snívať, čo raz nájdeme....
No a čo keď ja som iná
Priveľa už nespomínam.
Neviem kam, len kade ísť
Viem, že všetko môže vyjsť
...a keď raz na zadok padnem,
(čo raz padnem naisto)
a pomoc bude nedohľadne,
aspoň budem na čistom,
že žijem. A pritom sa bavím
aj keď nie vždy celkom zdravým
humorom.