close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
"Čo si myslíš, tým sa staneš."

Marianna , časť 2

19. července 2009 v 19:28 | Loutre |  Krátke poviedky
PETER

Potichu zavrel za sebou izbové dvere. Opäť sa pred ním zjavili jeho milované knihy, nahromadené v stĺpcoch po celom obvode izby. Pôvodne mu nechceli dovoliť dopratať sem všetky, avšak milá Klárka sa zaňho prihovorila u vedúcej.
Teraz však Petra knihy vôbec nezaujímali. V ruke držal list od svojej vnučky a chcel si ho v pokoji prečítať. Sadol si na posteľ a otvoril obálku. List bol dlhý, asi na šesť strán. Starý pán sa s úsmevom pustil do čítania.

Keď o pol hodinu dočítal list už druhýkrát, pomaly ho poskladal a vložil do zásuvky svojho stola medzi desiatky ostatných. S láskou po nich prechádzal prstami. Mal zo svojej vnučky obrovskú radosť - bola jeho jediným šťastím a dôkazom, že nežil nadarmo. Shakespeare mal pravdu. Veď kvôli nemu sa Peter usadil a našiel si prácu v miestnej škole ako učiteľ dejepisu. Tam spoznal kolegyňu Magdu a netrvalo ani rok, čo sa im narodilo prvé dieťa. Chlapec mal už o dva roky malú sestričku a Peter sa konečne cítil šťastný. Pochopil, že život, akým žil dovtedy, bol nenaplňujúci a sebecký. K tomuto poznaniu mu dopomohla hlavne Anna, no Peter sa stránil myšlienok na ňu. Bola minulosťou.

Zavrel zásuvku a ľahol si na posteľ. Ťažko sa mu dýchalo a po celom dni cítil zvláštnu únavu. Takú zvláštne vyčerpávajúcu, že o chvíľu bez problémov zaspal.


KLÁRA

Pri rannej návšteve jej na klopanie z dverí 78 nikto neodpovedal. Keď prekvapená dievčina vošla do izby, videla Petra Zárovského nehybne ležať na posteli s úsmevom na perách a prekríženými rukami na hrudi. Do očí jej vytryskli slzy. Snažila sa utíšiť samu seba tým, že zomrel bez bolesti a šťastný, no márne. Nohy sa jej podlomili v kolenách a zosunula sa na zem. Cítila sa, akoby druhýkrát stratila otca. V srdci ju trhalo a zaplavil ju pocit bezmocnosti a samoty : "Čo len bez vás budem robiť, Peter?"


MÁRIA

Ráno v parku na lavičke pán Zárovský nesedel. Mária už dávno zabudla, že si potykali, no cítila akési tiché šťastie, ktorého príčinu nepoznala.
Po chvíli z penziónu vynášali niečie telo na nosidlách. Stará ošetrovateľka pani Márii zlomeným hlasom pošepkala : "Odnášajú pána Zárovského." Nebola si istá, či starenka vníma smrť svojho švagra a viacmenej dúfala v opak. Veď si doteraz neuvedomovala ani to, že jej sestra je už desať rokov mŕtva.
Mária smutne pokývala hlavou : " Dúfam že skoro vyzdravie. Je to veľmi milý človek."


KLÁRA

So slzami v očiach hľadela na zložený kus papiera na stole, ktorý si vzala z nočného stolíka Petra Zárovského. Písmená boli rozmazané a ťažko čitateľné už pár rokov, no Klára poznala každé slovo naspamäť.
Osamelosť, ktorú pociťovala, bola už neznesiteľná. Schytila mobilný telefón, vytočila číslo a čakala na známy hlas. Ten sa po pár pípnutiach konečne ozval:
"Klára? Si to ty?"
Až teraz na ňu doľahla vlna citov a úľavy. Milovaný hlas, nasiaknutý jemným anglickým prízvukom, jej zvonil v ušiach.
"Áno Marek. Ja."
Z telefónu sa ozval veselý smiech.
"Zlatko, som tak rád, že ťa počujem. Deje sa niečo? Máš nejaký smutný hlas..."
Klára nedokázala potlačiť žalostný vzlyk.
"Áno. Včera prišiel Petrovi posledný list. Ten, čo som ti poslala mailom včera, už neposielaj, ani na tú výstavu o Napoleonovi už ísť nemusíš. Peter dnes ... zomrel."
Klára sa hnevala sama na seba za príval sĺz, ktorý ju zavalil. Uvedomovala si, že posledných pár hodín zmenilo jej život. Kým pán Zárovský žil, cítila sa, akoby mala opäť rodinu a nebola opustená. Hoci to bolo zvláštne, musela si pripustiť, že jej bude chýbať ten fiktívny život, ktorý viedla pod pseudonymom Marianna.
Z úvah ju vytrhol smutný hlas : "Klárka, to je mi veľmi ľúto. Tak ma to mrzí ..."
Marek veľmi dobre vedel, ako jeho priateľke na Petrovi záležalo. Veď aj preto pristúpil na jej plán rozveseliť starého pána písaním listov. Ochotne každý mesiac navštevoval výstavy a kupoval suveníry, ktoré potom spolu s Klárinými listami posielal z Londýna.

Pár slov útechy a pochopenia len uisťovali mladú ošetrovateľku v tom, čo sa chystala urobiť.
"Chcela som sa ti ospravedlniť za to, ako som posledne ušla z reštaurácie. Na tú otázku som nebola pripravená a ..." Nevedela správne vysvetliť, čo ju na tej otázke tak veľmi desilo. Veď iné ženy na ňu čakajú celý život.
No hlas prichádzajúci z druhého konca Európy len chlácholivo odpovedal: "V poriadku Klári. Ja to chápem. Máme čas."
Neisté ticho prerušil Klárin tichý smiech.
"Áno, asi deň času. Potom už budem stáť na letisku v Londýne a hľadať v dave anglických suchárov tvoju tvár. Marek ..."
"Áno ?" Jeho hlas znel neisto.
"Chcem, aby som ju mohla vidieť už stále. Mám ťa rada ... Nie, ľúbim ťa. A ak sa rozhodneš, že ma pozveš zas na večeru, sľubujem, že tentokrát neujdem."
"Má to znamenať ..."
"Áno," skočila mu do reči. "ÁNO."


* * *

Klára zabudla na všetky trápenia a obavy, čo ju zužovali a o pár hodín už sedela v lietadle do Londýna. V rukách pár časopisov a pohár vody, v taške vždy prítomný zložený kus papiera s rozmazaným textom, a v hlave kopa plánov, ktoré sa konečne odvážila zrealizovať. V duchu sa usmievala a nevedela sa dočkať šťastia, ktorému sa celé roky vyhýbala.
 


Komentáře

1 tonks tonks | Web | 19. července 2009 v 19:39 | Reagovat

ach mária mala zas jednu zo svojich hlášok a hoci to bola vážna situácia, zase som sa smiala a to som si sľúbila, že sa smiať nebudem - ale teraz to nebolo tak ako v botanike... klára bola milá, ktovie, čo robila naozajstná petrova vnučka. v tomto príbehu sa mi páčilo, že sme vlastne vnímali príbeh viacerých postáv, petra, márie, kláry... tak ako predtým ti hovorím, že to bolo super ;-)

2 miriela miriela | Web | 22. července 2009 v 18:58 | Reagovat

bolo to naozaj krásne, smutné a plné nádeje zároveň, vážne, kde si sa doteraz skrývala?

3 ToaletaK ToaletaK | E-mail | 25. listopadu 2009 v 22:10 | Reagovat

velmi sa mi pacila hlavna myslienka poviedky...vo vseobecnosti mam rad pribehy, v ktorych sa udeje nejaky velmi vyznamny zvrat
konieco bol trosku smutny, ale ako celok hodnotim urcite velmi pozitivne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama