Naposledy … a ešte raz
dám ti hlasné zbohom
s úsmevom v okne dokorán.
Usmievaš sa.
No za ďalším rohom
zastaneš a mlčíš. Sám.
Poslednýkrát … iba ak by
znova som ťa volala
dymovým signálom povzdychu
pribehneš s úsmevom,
zas som ťa dostala.
Stojíš pod oknom spotený, bez dychu.
Okno je zavrené
tá fotka na stene,
kde usmievaš sa na mňa, zmizla.
Chceli sme nechcené,
dnes všetko zaprieme.
Láska stratila už svoje víza.
Už nikdy viac...
nevyryješ naše mená do kôry.
Akoby sme ani neboli.
Prečo sa pýtaš?
Nebolí.
najkrajší verš bol: "Láska stratila už svoje víza." nejdem sa zas pýtať, či to je z tvojej minulosti, lebo ma zase pošleš do zadku, takže si myslím, čo si myslím a písať ti to nejdem (maximálne ti to poviem v botanike - smrť v botanike, to som i vždy želala
)
a prosím, nabudúce pomenej tie básne, času máš dosť - články sa dajú aj prednastaviť a každý deň by si mala jeden článok, takto mi dochádzajú slová a už aj dych (fuuj, aj u vás je tak hnusne teplo?)... chcem klinger!